História obce
Stredoveká obec Komoča sa spomína v archívnych dokumentoch od roku1416, najskôr pod pomenovaním KAMACHA. Obec patrila viacerým šľachtickým rodinám, no v 16.storočí dočasne spustla.
V polovici 17.storočia bola dosídlená a o storočie neskôr v nej už žilo 850 obyvateľov. V roku 1828 v obci stálo 201 domov ažilo tu 1380 obyvateľov. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom a remeslami.
Symboly obce
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie prirodzené sfarbenie: ruže červené, stopky, listy a vŕšok zelené, štítové pole strieborné.
Erb obce Komoča
V striebornom štíte zo zeleného vŕška vyrastajúce tri červenézlatostredé a zelenokališné ruže na zelených stopkách so slzovitými listami.
Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či ticž španielskeho heraldického štitu. V našej erbovej tvorbe najobvyklejší. V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a striebornú bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná. Pri čierno - bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zelená šikmým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.
Vlajka obce Komoča
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (2/9), bielej(1/9), červenej(1/9), žltej(l/9), červenej(l/9), bielej(l/9) a zelenej(2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Komoča
Pečať je okrúhla uprostred s obecným symbolom a kruhpoisom OBEC KOMOČA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi z symbolmi.
Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce Komoča má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).
Krátka zástava obce Komoča jc tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Koruhva obce Komoča predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.
Znaková zástava obce Komoča má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná, alebo tiež „veľká“ koruhva obce Komoča predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu obce Komoča má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.